Cestu za hľadaním židovských cintorínov v Sobranciach a okolí nemožno nazvať "výletom". Jednak preto, že mnohé z nich sú často vzdialené od komunikácií, uprostred polí, v ťažko dostupnom teréne a tiež preto, že sú ukryté pred zrakmi ľudí, za múrom z náletových drevín, ktoré postupne pohlcujú kedysi udržiavané pietne miesta. Sú často jedinou...
Prvé spomienky na Ruskú Bystrú mám ešte z ranného detstva. Naši ma tam brávali na huby a keď som nevládala chodiť, posadili ma na deku pod briezku, kde som sa hrala a oni okolo mňa zbierali. Pamätám si na tichý šum listov v korunách štíhlych briez, na spev vtáčikov, na vôňu materinej dúšky a lesných jahôd...
Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky patrí medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Slovensku. Už oddávna bola oblasť preliačiny v blízkosti obcí Senné, Iňačovce, Pavlovce nad Uhom, Blatná Polianka, Blatné Remety známa svojimi mokraďami, "mokrými lúkami" a slatinami, ktoré boli ideálnym miestom na hniezdenie vtáctva. Najmä na jar,...
Prechádzka na vyhliadku Matka Božia v Slovenskom raji sa nám do našich spomienok uložila dosť výrazne a povedala by som, že ju cítim v nohách ešte aj po niekoľkých mesiacoch. Ale takto to dopadne, keď sa "víkendový" turista odhodlá spoznávať krásy našej slovenskej prírody bez bližšej informácie o tom, kam vlastne kráča.
Jar v roku 2020 bola v mnohom atypická. Dlhotrvajúce chladné a daždivé počasie, neistota z rozbiehajúcej sa prvej vlny nákazy neznámym vírusom, množstvo hoaxov šíriacich sa na sociálnych sieťach - to všetko v nás vyvolalo potrebu odísť na pár dní z civilizácie. Úplne bez váhania sme sa rozhodli pre cestu do Polonín, ktoré nemáme až tak ďaleko a je...
Prednedávnom sme navštívili obec Staré - rodové sídlo známej šľachtickej rodiny Sztáray, ktorej korene sa prepletajú s históriou Sobraniec. Keď sme si obzerali kaštieľ, ktorý už dnes rozhodne nevyzerá tak dobre ako kedysi, oslovil nás neznámy pán. Dali sme sa sa do reči a vysvitlo, že aj keď nepochádza z rodiny Sztáray, predsa sa narodil v ich...
Ísť do Oborína sme mali v pláne už dlhšie. Ale vhodný čas sa nám naskytol až jednu krásnu, slnečnú, aprílovú nedeľu. Musím povedať, že nás k tomuto výletu motivoval príspevok jednej pani na facebooku, ktorá radila ísť čím skôr, kým sa nevyliahnu larvy komárov a bude to tam neznesiteľné. Mala stopercentnú pravdu.
Oborín je maličká dedinka na Zemplíne, na začiatku ktorej sme zbadali dvojjazyčný nápis Oborín/Abara. Začiatok náučného chodník sme našli pomerne ľahko, problém zaparkovať nebol. Pri vstupe sme zaplatili symbolické vstupné 1 € a zakúpili sme si aj knihu o histórii obce, ktorá sa nám veľmi páčila. Sú v nej zaujímavé fotografie z histórie i súčasnosti obce, texty sú pekné, príbehové. Ale prezreli sme ju až doma, keďže na tvári miesta sme mali oči len pre krásnu okolitú prírodu. Kráčať po drevených mostíkoch nad hladinou mokradí (močiarov) a mŕtvych ramien Laborca, započúvať sa do spevu vtákov, či obdivovať lužné lesy - všade okolo samé podnety. Voda = dobrá energia. Taký pocit sme mali aj pri návšteve Oborína. Možno neviete, ale Oborín sa považuje za najvýznamnejšie slovenské archeologické náleziská. Vôbec sa nečudujem, že sa tam kedysi usadili naši neolitickí predkovia.
