Mestský náučný stromový chodník

Mestský náučný stromový chodník vznikol z iniciatívy OZ Villa Szobránc, s finančnou podporou Mesta Sobrance a bol inšpirovaný zaujímavým rozprávaním Ing. Ladislava Maxima o stromoch v našom meste.

Vybraných deväť stromov predstavuje pestrú paletu drevín, ktoré rastú v našich parkoch, či alejach, na ktoré denne hľadíme, no je veľa zaujímavých vecí, ktoré sme o nich nikdy nepočuli. Pri každom strome je umiestnená informačná tabuľa opatrená QR kódom čitateľným pomocou smart telefónu, ktorá vás prepojí so stránkou www.villaszobranc.eu, kde nájdete o každom strome podrobnejšie informácie.

Prechádzka po našom "stromovom náučnom chodníku" vám zaberie približne hodinu času. Presne za taký čas dokáže dospelý strom vyprodukovať 1,7 kg kyslíka, čo je viac, ako potrebuje človek za 24 hodín. Každý jeden z nich je pre nás nesmierne dôležitý.

Mapa

Mapa k náučnému stromovému chodníku

Vŕba biela

"smutná vŕba"

Smutná vŕba je z hľadiska symboliky rozporuplným stromom. Zatiaľ čo v západnej Európe ju považujú za symbol smútku a nešťastnej lásky, v Ázii je naopak považovaná za symbol jari, znovuzrodenia a večného priateľstva. Každopádne je to zaujímavý strom, ktorý dobre poznali už národy staroveku. Spomína sa v Starom zákone a veniec z konárikov smutnej vŕby sa dokonca našiel aj v hrobke egyptského faraóna Tutanchamona (1328 - 1318 p.n.l.)

Najstaršie rastúcou smutnou vŕbou na svete bol podľa tradície strom v arménskej dedine pod vrchom Ararat o ktorom miestni obyvatelia tvrdili, že vyrástol z trámu Noemovej archy. V roku 1840 však nielen spomínanú vŕbu, ale aj celú dedinu zničilo zemetrasenie.

Medzi ľuďmi používaný názov "smutná vŕba" vznikol pravdepodobne kvôli častému spájaniu tohto stromu s rôznymi božstvami podsvetia a pohrebnými rituálmi. V severskej mytológii bola smutná vŕba sídlom boha Vidharra - boha pomsty a zaslúženej odplaty za skutky, ktoré človek koná počas života, v antickej mytológii zas bola zasvätená Persefone - manželke boha Hádesa, vládcu podsvetia. Starozákonný žalm 137 zas spomína, že Židia v babylonskom zajatí na vŕby vešali svoje citary, lebo od smútku za domovom nechceli a nemohli viac spievať. V Číne sa dodnes dochovala tradícia vkladať vŕbové prúty do hrobu ako symbol nesmrteľnosti a večnosti kolobehu života. Vŕba sa pomerne často nachádza aj na erboch šľachtických rodov.

Unikátny a chránený exemplár vŕby bielej rastie v Čečejovciach v okrese Košice - okolie. Strom má výšku 19 metrov, obvod kmeňa 460 centimetrov a jeho vek sa odhaduje na viac ako 100 rokov.

Pagaštan konský

Tento majestátny strom je pomerne ľahko identifikovateľný a známy predovšetkým z parkov a alejí. Pochádza pravdepodobne z Balkánu, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy. Dosahuje výšku až 30 metrov a známe sú najmä jeho plody, ktoré sa zbierajú na jeseň ako krmivo pre lesné zvieratá, či na výrobu "gaštanových zvieratiek". Krásu kvetov tohto stromu azda najlepšie vystihuje jeho maďarské pomenovanie "bukrétafa", čo v preklade znamená "strom - kytice".

Kvety a plody pagaštanu konského sa oddávna hojne využívali v ľudovom liečiteľstve a to najmä na výrobu rôznych mastí a tinktúr. Názov "konský" naozaj súvisí s koňmi, lebo kedysi sa plody z tohto stromu využívali ako liečivo pre dýchavičné kone. Plody pagaštanu sú veľmi vhodné na liečbu reumatických bolestí, na cievne problémy a bolesti kĺbov.

Nádherný pagaštan konský rastie v Rozhanovciach neďaleko Košíc a má viac ako 250 rokov. Jeho koruna má priemer 8 metrov, dosahuje výšku 28 metrov a obvod kmeňa v prsnej výške má 445 metrov. Mohutné a krásne pagaštany rastú aj v parkoch v Sobranciach, či v areáli Sobraneckých kúpeľov.

Lipa malolistá (Tilia cordata)

Lipa malolistá, alebo lipa srdcovitá je strom z čeľade slezovité a hojne sa vyskytuje v celej Európe. Dorastá do výšky až 30 metrov, má hladkú sivoružovú až hnedosivú kôru a listy srdcovitého tvaru.

Z jej dreva sa v minulosti často vyrábali hudobné nástroje a nábytok a dodnes je obľúbené najmä pre rezbárov. Z lipového dreva sa vyrába živočíšne uhlie - najznámejší a veľmi účinný prostriedok proti črevným katarom i otravám. Lipový kvet obsahuje éterický olej, ktorý obsahuje rôzne liečivé látky a vitamín C. Aj preto včely z lipového kvetu dokážu vyrobiť jedinečný med v ľudovom liečiteľstve používaný pri liečbe nádchy, kašli a prechladnutí. Lipové kvety kedysi dávali deťom do úst, aby sa im v nich nevytvárali pľuzgieriky a odvar z nich sa používal pri vypadávaní vlasov.

Lipa je "kultovým" stromom obyvateľov strednej a východnej Európy, preto zaujímala v obciach vždy centrálne miesto - na námestiach, pri kostoloch, pamätných miestach a cintorínoch.

Katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides)

Vysoký strom používaný najmä pri výsadbe alejí môže dosahovať výšku 15 - 20 metrov. Kôru má hnedastú až sivú, rozpukanú do obdĺžnikových platničiek. Má veľké listy srdcovitého tvaru, výrazný biely kvet a plod - tobolku, ktorý pripomína veľké fazuľové struky. Zrejme aj preto v niektorých krajinách volajú katalpu "indický fazuľový strom".

Jej pôvodným domovom je Amerika, do Európy bola privezená v roku 1726. Katalpa je pomerne teplomilný strom, ktorý dokážu poškodiť mrazy, inak je známa svojou dlhovekosťou. V krajine jej pôvodu ju vysádzali v blízkosti domov, aby vytvárala tieň a tiež odpudzovala komáre. Nemala by sa vysádzať do záhrad, kde sa chovajú zvieratá, lebo jej listy obsahujú alkaloidy a sú mierne jedovaté.

Najstarším exemplárom katalpy na Slovensku je 180 ročný a 11 metrov vysoký strom rastúci v záhrade pôvodnej kúrie Maryássyovcov v Hnúšti.

Albízia ružová (Albizia julibrissin)

Albízia je okrasný strom zaujímavý a príťažlivý najmä svojim exotickým kvetom ružovej farby, ktorý pripomína perie. Vo svojej domovskej oblasti je kvet albízie vďaka nektáru mimoriadne zaujímavý pre motýle a kolibríky. Pochádza z Ázie a je to náročná na pestovanie v našom podnebnom pásme, keďže neznáša silné mrazy. Do Európy ho priviezol v polovici 18.storočia taliansky šľachtic Filippo Albizzi, po ktorom bol strom pomenovaný.

Listy tohto stromu pripomínajú listy papradia, sú 20 až 45 centimetrov dlhé a rozdelené do párov. Plody albízie sú nenápadné, ploché a tenké. Počas noci a dažďa sa listy zatvárajú, preto albíziu niekde volajú aj "spiaci strom", alebo "Perzská mimóza". Koruna stromu má dáždnikový tvar. Tento druh stromu nemá väčší hospodársky význam, je pestovaný výhradne ako okrasná drevina.

Krásny exemplár albízie rastie pri gréckokatolíckom chráme sv. Sedmpočetníkov v Sobranciach (od Gorkého ulice)

Korkovník amurský (Phellodendron amurense)

Strom pôvodom z Ázie sa na Slovensko dostal vďaka majiteľom šľachtických sídel - zámkov a kaštieľov, ktorí si v ich blízkosti dávali vysádzať rozsiahle parky. Názov "korkovník" súvisí s jeho využitím na výrobu zátok do fliaš, ktoré sa vyrábali lisovaním z jeho rozdrvenej kôry.

Korkovník má malé vajcovité lístky, ktoré majú v jeseni jasnožltú farbu. Čierne plody s kôstkou sú aromatické a slúžia ako potrava pre voľne žijúce vtáctvo. V Číne sa z korkovníka vyrábalo farbivo, ktorým sa konzervovali papierové zvitky proti poškodeniu hmyzom.

Dnes sa výťažky z listov a konárikov korkovníka amurského používajú pri výrobe kozmetických prípravkov, najmä šampónov proti lupinám, práve pre svoje protizápalové a antimikrobiálne účinky.

Korovník v areáli Mestského futbalového štadióna v Sobranciach je mimoriadne cenným exemplárom a patrí medzi najkrajšie svojho druhu na území Slovenska.