O nás 


Ako sme sa narodili...


Naše občianske združenie sa narodilo 6.11.2017 na netradičnom mieste. V tetovacom štúdiu. Tam sa zrodil jeho názov, prebrali sa všetky sny a predstavy a urobila sa tak pomyselná posledná bodka v prípravnom poznámkovom bloku. Potom prišli administratívne veci. Stanovy, ustanovujúca schôdza, registrácia a všetky ostatné náležitosti. Poetiku prvotného očakávania nahradila kancelárska práca. 


Náš prvý projekt...

Máme radi "staré" veci. A tiež veselých a zanietených ľudí. Ľudia by sa mali stretávať, rozprávať, byť spolu. Rozhodli sme sa urobiť v Sobranciach Retro 1.máj. Nie preto, aby sme snáď oživovali nostalgiu po povinných oslavách tohto sviatku v minulosti, Chceli sme mladým priniesť poznanie a skúsenosť. Pomôcť im pochopiť, ako to asi bolo kedysi. A starším sme chceli vyvolať pár príjemných spomienok. Prvá akcia sa vydarila, čo nás povzbudilo k ďalším projektom.

100 rokov futbalu

Futbal je fenomén. A to najmä v takom menšom mestečku, akými sú Sobrance. Takmer všetci chlapci tu naháňajú loptu. Organizovaný futbal v meste začal písať svoju históriu v roku 1918, po vzniku Československej republiky. Začiatky boli určite zložité, no zároveň krásne. Futbal v Sobranciach bol "európsky". V prvom tíme hrali pekne spolu Slováci, Maďari, Židia, Rusíni i Rómovia. A to sa nám zdalo byť krásne. Možno aj preto sme prebrali organizáciu osláv storočnice futbalu v Sobranciach.

Informačné tabule na cintoríne 

28.októbra 2018 sme na miestnom cintoríne odhalili informačné tabule venované osobnostiam (známym i menej známym), ktoré tvorili sobranskú históriu. 

Retro Deň detí

1.júna 2019 sme pokračovali ďalej a pod úspešnou značkou "retro" sme opäť v areáli Gitarového múzea zorganizovali jedno pekné popoludnie pre deti a ich rodičov. Už druhý rok po sebe sme na vlastnej koži skúsili, koľko vecí sa dá, ak sa spoja ľudia ochotní niečo urobiť pre iných. Hoci len pre dobrý pocit. 

Regionálna dejepisná súťaž 

Našim snom od počiatku existencie združenia bolo pracovať s mladými a motivovať ich, aby skúmali minulosť. Nie tak "sucho", cez memorovanie faktov, ale cez bádanie a príbehy obyčajných ľudí. Tento rok sa nám podarilo dať do pohybu niekoľko žiackych tímov, ktorí vo svojom okolí pátrali po príbehoch z vojnových čias. Boli sme dojatí a ohromení tým, čo zistili. Už teraz sa tešíme na ďalšie ročníky. 

Pamätný strom

V septembri 2019 nás zasiahla smutná správa. V USA zomrel náš rodák Alex Moskovic. Chlapec zo Sobraniec, ktorý vo veku 14 rokov ako jediný z rodiny prežil holokaust. Možno o to viac, že v roku 2013 navštívil naše (i svoje) mesto a mnohí sme prežili pár krásnych chvíľ v jeho prítomnosti. Chceli sme zachovať pamiatku na tohto vzácneho človeka, preto sme v mestskom parku vysadili krásny platan, ako spomienku na neho. 

Informačná tabuľa pri miestnom židovskom cintoríne

Rok 2020 bol zvláštny a pomerne skúpy na rôzne kultúrne, vzdelávacie a dobrovoľnícke aktivity. Napriek tomu sme pracovali tak, ako sa to momentálne dalo. Týždeň pred Veľkou nocou sme pri miestnom židovskom cintoríne nainštalovali informačnú tabuľu, ktorá stručne popisuje históriu miestnej životnej komunity a cintorína. Veríme, že okoloidúcom opäť priblíži niečo z histórie nášho mesta. 

Srdce v balíčku 

Koncom roka 2020 sme chceli priniesť kúsok radosti tým, ktorí ju potrebujú a zorganizovali sme charitatívnu zbierku Srdce v balíčku pre deti žijúce v Domovoch pre deti a rodiny v našom meste. Presvedčili sme sa, že medzi nami žije veľa dobrých a solidárnych ľudí a pre deti sme s ich pomocou nazbierali veľa hračiek, kníh, kozmetiky, písacích potrieb a sladkostí. Všetko sme zabalili do balíčkov a odovzdali tetám vychovávateľkám. Veríme, že aj vďaka našej zbierku prežili pekné Vianoce. 

Sobrance pre Ukrajinu

V jeden februárový večer roku 2022 sa k nám dostala správa, že na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom sa zhromažďujú ľudia, ktorí utekajú v strachu pred vojnovým konfliktom v ich krajine. Bol štvrtok a my sme hneď v sobotu rozbehli charitatívnu zbierku na pomoc týmto ľuďom. Od prvého vojnového víkendu sme vďaka pomoci mnohých ľudí mohli poskytnúť jedlo, vodu, hygienické potreby, šatstvo a iné veci, ktoré utekajúci ľudia potrebovali. Aj keď sme nemali skúsenosť s takouto charitatívnou prácou, za pochodu sme sa učili, čo treba robiť. Boli sme prekvapení empatiou a podporou množstva dobrých a ochotných ľudí, ktorí nám varili polievku, natierali chleby, pomáhali nám vo dne v noci v našom stánku. Je to možno "klišé", ale nikdy na ten čas nezabudneme. A zo srdca ďakujeme za všetko.